No Woman No Cryyyyyyyy.
Nie som veľký fanúšik regee štýlu (ani neviem, či som to napísala správne), ale tento film ma celkom zaujal. Boba hral veľmi veľmi veľmi pekný herec, Kingsley Ben-Adir, a prostredie z Kuby bolo priam očarujúce. Film bol retrospektívny, začalo to jeho slávou a on spomínal, ako spoznal v detstve „lásku svojho života, Ritu.“ Lásku v úvodzovkách, pretože mal zopár detičiek s rôznymi družkami…
No Woman No Cry je veľmi chytľavá pieseň, no oni sa predviedli aj skladbou Jamming. Pre mňa to nebol až tak estetický zážitok ako napríklad Bohemian Rhapsody. (Dokonca vtáčiky zaštebotali, že Michael Jackson movie is comiiiiiiiiing).
Bob patril ku skupine rastafariánov, čo je sprirituálne hnutie, ktoré vzniklo na Jamajke a má africké korene. Uctievali niekdajšieho kráľa Etiópie. Jeho narodenie používajú ako druhý príchod Ježiša Krista.
PRIKLADÁM UKÁŽKU Z FILMU A, SAMOZREJME, PIESEŇ JAMMING, NO WOMAN NO CRY
Celkovo sa neviem vyjadriť, ja ako poslucháč iného štýlu zostávam ani nie negatívna, ani nie pozitívna. Zlatá stredná cesta.
Film má príbeh, ducha, reggae štýl a vlastne celkom dobre podáva rámec situácie, Jamajky a problémy tej doby. Tento film hodnotím pozitívne, aj napriek tomu, že nedokázal diváka nadchnúť tak ako napríklad Bohemian Rhapsody.