„Keď sa naučíme prekonávať prekážky, aj dážď sa stáva súčasťou našich zážitkov.“
Umenie pretekať v daždi ( „The Art of Racing in the Rain“) je filmová adaptácia bestsellerového románu Gartha Stein. Snaha bola preniesť na plátno nezabudnuteľný príbeh o láske, vernosti a živote z pohľadu psa. Režisérom tohto emocionálneho diela je Simon Curtis. V hlavných úlohách sa predstavia Milo Ventimiglia, Amanda Seyfried a Kevin Costner, ktorý prepožičal svoj hlas hlavnej postave, psovi Enzovi.
O čom tento príbeh je?
Film sleduje život Dennyho (Milo Ventimiglia), ambiciózneho jazdca a jeho verného psa Enza, ktorý pozoruje Dennyho cestu, vzostupy a pády, lásku a straty. Enzo, ktorý sa snaží pochopiť zložitosti ľudskej existencie, sa stáva svedkom všetkého, čo Denny prežíva, a jeho pohľad na svet je v mnohých ohľadoch dojímavý a humorný.
Sústreďuje na hodnoty, ako sú láska, rodina a odhodlanie. Zatiaľ čo Denny prekonáva prekážky v pretekaní a osobnom živote, Enzo nám pripomína, že pravá láska a vernosť prekonávajú aj najťažšie časy. Skúma a zobrazuje aj ťažké témy. To, že aké to sú, o tom sa už budete musieť presvedčiť sami, pretože vám nechceme prezrádzať veľa.
Herecké výkony
Režisér Simon Curtis dokázal preniesť na plátno silnú emocionálnu atmosféru. Vizuálne je film krásny, s nádhernými scénami, ktoré zachytávajú nielen preteky, ale aj každodenný život. Kamera sa v mnohých momentoch zameriava na Enza, čo divákovi umožňuje sa lepšie vcítiť do celej situácie a vidieť ju aj z trošku iného pohľadu.
Milo Ventimiglia a Amanda Seyfried podávajú presvedčivé výkony, ale práve hlas Kevina Costnera ako Enzo je tým, čo dodáva filmu jedinečnú dimenziu. Jeho komentáre a pohľady na ľudskú psychológiu sú často vtipné, ale aj hlboké a vďaka tomu je tento film jednoznačne na vyššej úrovni.
Emociálny dopad
„Umenie pretekať v daždi“ je film, ktorý dokáže diváka dojať. Príbeh je plný okamihov, ktoré vyvolávajú široké spektrum emócií – od smiechu až po plač.
Môj názor
Umenie pretekať v daždi je za mňa jeden z najkrajších a najsilnejších filmov. Žiaľ, nesie v sebe aj smutnejšie momenty. Na druhej strane puto človeka s jeho štvornohým kamarátom je tam zobrazené veľmi trefne. Práve preto si myslím, že tento film stojí za zhliadnutie.